Všetko čo som v živote prežila som najskôr videla vo svojich snoch.
Niektoré sny a túžby vytvorila moja myseľ a po väčšine sa splnili a niektoré ku mne prišli v spánku. Nemohla som ich ovplyvniť. A tie sa splnili tiež.
Jeden z tých nočných ma prekvapil a ja som vedela, že ak chcem prežiť, budem musieť odkryť úplne všetko, ísť úplne donaha a ako sa nakoniec ukázalo aj úplne ,,dohola,, 🙂
V tom sne šoférujem autobus a je mi jasné, že ten autobus je môj život. Som skoro nahá, mám na sebe len dlhý šál, ktorým sa túto nahotu snažím zakryť. Veľmi ma to vyrušuje, vôbec sa nesústredím na cestu a riadenie, takže autobus sa vezie od krajnice po krajnicu a jazda je veľmi nebezpečná. Odrazu presne viem, že ak chcem v poriadku prísť do cieľa, musím byť úplne nahá, dole musí ísť aj ten posledný malý kúsok odevu, ktorý ma zahaľuje, už žiadne skrývanie sa…
Som žena viacerých tvárí, ktoré sa museli zlúčiť do jedného celku.
Niečo som musela opustiť, aby sa moja duša mohla prejaviť, niečo som musela odpustiť. A to na čom sa dalo ďalej stavať ostalo…